"Vypijem si kávičku a hneď ťa nakŕmim, zlatíčko"

Autor:   Zuzana Zimová, špeciálny pedagóg a terapeut, odborník na deti z detských domovov, odborný garant programu www.tvojBUDDY.sk

KÝM ZAČNE BEHAŤ

Pri vývoji dieťaťa od narodenia sa mu v hlave pradie nitka, ktorá spája dieťa s matkou.  Záleží od prístupu a starostlivosti matky, aké silné horolezecké lano sa z nitiek upradie.  Mamy musia byť pri pradení veľmi trpezlivé. Trvá to skoro 9 mesiacov, kým si môžu ako – tak vydýchnuť. Vtedy sa už z bábätka stáva človiečik, ktorý začína žiť svojim životom.  Už nepotrebuje nutne pomoc, keď sa chce niekam dostať – spustí sa na štyri a lezie - niekedy prekvapujúcou rýchlosťou.

Čo sa s ním vlastne dialo tých uplynulých 9 mesiacov? Mama mu hovorievala, že je jej slniečko. Nebola ďaleko od pravdy. Mamy to vždy vedia povedať krajšie ako múdre knihy. Tie totiž tvrdia, že je to obdobie prirodzeného egocentrizmu. Bábätko je taký malý sebec (uvedomili ste si z čoho vzniklo slovo SEBEC?). Nehľadí na potreby iných ľudí – teda bezohľadne si žiada svoje. A mamy to plne chápu a skáču ako bábätko píska – či skôr piští.

Ono by to asi aj vyzeralo zvláštne, keby mama podišla k postieľke a plačúcemu bábätku by povedala: „Počkaj zlatíčko, maminka si najskôr vypije kávu a prečíta časopis a potom ťa nakŕmi.“ Čo už, to sa, žiaľ, občas stáva. Zvláštne by bolo, keby tomu bábätko porozumelo a ohľaduplne by vyčkalo a ešte by z toho malo dobrý pocit.

Všetko má totiž svoj čas. Až potom, keď si bábätko zažije veľa obiehania okolo svojej osôbky, je dostatočne nasýtené pozornosťou a zvládne sa poobzerať okolo seba a vnímať, že sú tu aj iní ľudia so svojimi potrebami a požiadavkami.

Mama je pomerne multifunkčná osoba. Už jej bola pridelená funkcia primárny opatrovateľ, obežnica okolo malého slniečka a aby toho nebolo málo, je aj zrkadlo. Bábätko sa totiž v sebe nevyzná. Vie iba to, že mu je dobre alebo, že mu je zle. Musí sa naučiť, že dobre znamená – sýto, šťastne, veselo, spokojne, oddýchnuto a že zle znamená – smutno, bolestivo, nešťastne, osamelo, unavene...

Teraz si predstavte mamu ako drží svoje bábätko v náručí. Pozoruje každý záchvev v jeho tváričke a reaguje naň. Napríklad bábätko zvraští tváričku a mama tiež. A popri tom sa mu prihovára: „Ale, ale, tuším nás bolí bruško.“ Používa jazyk MY a z tónu jej hlasu by ste usúdili, že ju hádam tiež bolí bruško. Keď sa na to len tak pozeráte, môže to vyzerať komicky.

Ale bábätko vtedy vie, že:

• mama ma pozorne sleduje a rozumie mi,
• to čo teraz cítim sa volá bolesť,
• keď niekto cíti bolesť vyzerá a znie to ako teraz moja mama.

Toto celé sa volá zrkadlenie. Preto mama dostala ďalšiu funkciu - zrkadlo. Vďaka zrkadleniu sa vyvíja schopnosť vnímať a pomenovávať svoje pocity a vnímať a chápať pocity iných ľudí. Preto mamičky otvárajú ústa pri kŕmení svojich detí a oteckovia sa na tom môžu smiať.

BEZPEČNÁ ZÁKLADŇA

Ale späť k 9 mesačnému bábätku. To už vlastne nie je celkom bábätko. Je to batoľa, lebo sa po priestore batolí. Nie je ďaleko čas, kedy bude behať. Ako sa tak batolí, objavuje stále nové veci. A stojí zoči – voči nim úplne samé, lebo mama už ho nedrží na rukách. Niektoré ho prekvapia, iné vydesia. Ako napríklad ten veľký havo, ktorý k nemu pribehol.

Batoľa vtedy na chvíľu ustrnie a okamžite zapne radary, aby vyhľadalo mamu. Mama dostáva ďalšiu funkciu – bezpečná základňa. V uplynulých mesiacoch sa batoľa naučilo, že mama je ten človek, ktorý ho zachraňuje, ktorý je stelesnením bezpečia. A naozaj. Rozrušené sa dobatolí k mame, mama si ho privinie a upokojí. A niekedy mu aj povie, že toho hava sa netreba báť, lebo je susedov a isto malým deťom neubližuje. Lebo mama označuje situácie, prostredie, ľudí ako bezpečných alebo nebezpečných. A podľa toho sa k nim dieťa vzťahuje, vníma ich tak, ako ich mama označila.

Batoľa potrebuje svoju bezpečnú základňu (ak ste fanúšikom moderných technológií, pokojne hovorte dokovaciu stanicu), pretože ešte nemá schopnosť samé sa upokojiť. Ak zostane v ohrozujúcej situácii samé, plače dovtedy, kým sa nevysilí a nevzdá – to nemá nič spoločné s upokojením.

Bezpečnou základňou je pre dieťa najmä mama. Ale keďže stále potrebuje mať kam utekať za istotou, stáva sa preňho bezpečnou základňou aj iný človek, ktorému mama dala nálepku „BEZPEČNÝ“. Nemusí to dieťaťu nijako vysvetľovať. Ono vycíti zo správania svojej mamy, či niekomu dôveruje, alebo nie. Veď ju pozorne pozorovalo niekoľko mesiacov deň čo deň. Veľmi skoro túto nálepku dostáva ocko, súrodenci, starí rodičia, najlepšia kamarátka, skrátka - mamini blízki ľudia.

DETI Z DETSKÝCH DOMOVOV

Mnohé deti z detských domovov spravidla nemali bezpečný prístav ani dokovaciu stanicu.  Deti bez dokovacích staníc sa ľahko odsudzujú, ale pravda je taká, že by nebolo prekvapením, ak by bez dokovacej stanice mali problém s nekontrolovateľným strachom, mali nedobrú predstavu o vlastnej hodnote a v konečnom dôsledku mali problém so vzťahmi a zaradením sa do spoločnosti.

Preto program Buddy nachádza dobrovoľníkov, ktorí sa učia od detí z detských domovov spoznať ich svet a na na druhej strane im ukážu niečo z toho svojho sveta, kde všetky deti z detských domovov nakoniec budú žiť svoj život.  Učia sa spojiť dva svety a mať kvalitný vzťah, ktorý poskytuje energiu na dobitie podobne ako dokovacia stanica.

Staňte sa dobrovoľníkom aj vy alebo nás podporte finančne, aby sme vedeli nachádzať viacerých dobrovoľníkov.

Predchádzajúca časť:  "Malé deti treba nechať vyrevať, inak budú rozmaznané"

Ďalšia časť: Čo sa deje v hlave škôlkára? (vývoj dieťaťa 3-6 rokov)

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.