DOSPELOSŤ: PRE DETI Z DETSKÝCH DOMOVOV JE TO KROK DO NEZNÁMA

Dovŕšenie 18. roku života predstavuje pre každého mladého človeka významný míľnik. Ide o symbolický vstup do sveta dospelosti, ktorý so sebou prináša nielen nové možnosti, ale aj povinnosti a väčší pocit zodpovednosti. Pre deti, ktoré vyrastali v bežných rodinách, znamená táto zmena často väčšiu slobodu, ale aj podporu rodiny, ktorá zostáva prítomná v ich živote. Pre deti, ktoré vyrastajú v centrách pre deti a rodiny (CDR – bývalé detské domovy), je však situácia iná. Prvotnú slobodu často strieda chudoba.

Dovŕšenie plnoletosti v detskom domove

Ak mladý človek vyrastajúci v centre pre deti a rodiny študuje alebo pracuje, má právo v ňom zostať až do svojich 26 rokov. Centrum sa mu počas tohto obdobia snaží zabezpečiť pokračujúce zázemie a podporu, aby mohol mladý dospelý bezpečne prejsť do samostatného života. Táto možnosť je dôležitá, pretože mnoho detí, ktoré vyrastali v CDR, nemá rodinné zázemie, o ktoré sa môžu oprieť a potrebujú čas na vybudovanie zručností pre život.

Napriek tejto možnosti sa však mnoho mladých rozhodne CDR opustiť už v 18 rokoch. Lákadlom býva vidina väčšej slobody, samostatnosti a vyššieho finančného príspevku, ktorý dostávajú po opustení zariadenia. V skutočnosti však tieto deti častokrát nie sú dostatočne pripravené na reálny život.

Teória verzus realita osamostatnenia

Vychovávatelia centier pre deti a rodiny mladých na osamostatnenie pripravujú - chodia s nimi nakupovať, učia ich variť, upratovať, prať a celkovo starať sa o domácnosť aj o seba. Všetko však robia pod dohľadom a po dovŕšení plnoletosti sú na to zrazu sami, čo je pre nich oveľa ťažšie.

Mladí ľudia, ktorí CDR opúšťajú, musia čeliť mnohým výzvam. Zrazu sú zodpovední za vlastný príjem, bývanie, platenie účtov a zabezpečenie všetkých svojich potrieb. Medzi najčastejšie problémy, s ktorými sa stretávajú, patrí neschopnosť rozumne narábať s peniazmi. Peniaze sú často minuté rýchlo a bez uváženia, čo vedie k problémom s platením bývania či základných životných potrieb. Tento problém je spojený s nedostatkom skúseností s riadením financií a absenciou rodičovského vedenia, ktoré by im pomohlo získať finančnú gramotnosť.

Ďalšou výzvou je udržanie si stálej práce. Mnoho mladých z domovov má problém so zodpovednosťou a pravidelnosťou, čo sú nevyhnutné predpoklady pre udržanie zamestnania. Neúspechy na pracovnom trhu vedú k tomu, že si nedokážu zabezpečiť stabilný príjem, a tým pádom ani bývanie. Dočasne prespávajú u kamarátov a nezriedka končia na ulici.

Sociálne problémy a riziká

Ak mladý človek nemá stabilné zamestnanie a bývanie, môže sa veľmi rýchlo ocitnúť na pokraji chudoby. Tieto problémy často vedú k tomu, že mladí, ktorí CDR opustili, sa stávajú obeťami bezdomovectva, kriminality, drogovej závislosti či sexbiznisu. Bez pevných sociálnych a rodinných väzieb, ktoré by im pomohli prejsť náročným obdobím, sa často ocitajú v bludnom kruhu, z ktorého je ťažké dostať sa von.

Systém sociálnej podpory je síce dostupný, ale často nestačí. Mladí ľudia potrebujú oveľa viac ako len finančnú pomoc. Potrebujú emocionálnu a mentorskú podporu, ktorá im pomôže zvládať stres a neistotu spojenú so životom na vlastnú päsť.

Program BUDDY: Podpora v neistote

Pri príležitosti 18. výročia programu BUDDY sme verejnosť upozornili na to, aký je prechod do dospelosti pre deti z CDR náročný. Pripravili sme zážitkovú aktivitu "Krok do neznáma", ktorá spočívala v tom, že človek so zaviazanými očami mal vykročiť do bazéna naplneného guličkami. Predstavte si, že máte 18, musíte sa osamostatniť, ale nemáte žiadne zázemie ani podporu.

Naším cieľom bolo sprostredkovať ľuďom pocit dieťaťa, ktoré dospelosťou stráca pevnú pôdu pod nohami, opúšťa centrum a vstupuje do sveta plného neistoty. Návštevníci mali oproti mladým z CDR výhodu istoty mäkkého dopadu, no aj tak mali mnohí strach vykročiť do prázdna.

Táto skúsenosť poukázala na to, aké dôležité je zabezpečiť deťom v CDR nielen teoretickú a praktickú prípravu na dospelosť, ale hlavne emocionálnu podporu, ktorá je pri osamostatňovaní sa nenahraditeľná. Riešenie, ako týmto mladým ľuďom pomôcť je, poskytnúť im dospelé vzory, blízke osoby či mentorov, ktorí ich budú na ich životnej ceste sprevádzať a pomáhať im prekonávať výzvy, s ktorými sa pri vstupe do dospelosti stretávajú. BUDDY v tom zohráva kľúčovú úlohu, pretože do programu zapájame deti od 12 rokov, ktoré majú dostatok času a priestoru vybudovať si s BUDDY dobrovoľníkmi blízky vzťah. V 18-ke tak majú pri sebe stabilnú osobu, ktorej dôverujú a ktorá im pomáha zvládať tento zložitý prechod.

Potreba komplexnej podpory

Prechod do dospelosti je pre mladých dospelých z CDR mimoriadne náročnou skúškou. Nestačí im poskytnúť vzdelanie a strechu nad hlavou. Aby zvládli nástrahy života na vlastnú päsť, potrebujú predovšetkým emocionálnu podporu. Na rozdiel od detí, ktoré vyrastajú v rodinách, deti pochádzajúce z CDR nemajú vo svojom živote blízkych dospelých, ktorí im pomáhajú prekonávať prípadné prekážky. Programy ako BUDDY sú nevyhnutné, aby im pomohli udržať sa na správnej ceste a vyhnúť sa rizikám, ktoré ich môžu čakať, ak ostanú bez pomoci.

Preto je dôležité, aby spoločnosť venovala väčšiu pozornosť tejto problematike a hľadala spôsoby, ako mladým ľuďom, ktorí vyrastali v centrách, zabezpečiť lepší štart do dospelého života. Vstup do dospelosti by nemal byť krokom do neznáma, ale krokom k lepšej budúcnosti.