Príbeh BUDDY dvojice: Braňo a Dávid
Keď sa BUDDY Braňo a Dávid z detského domova stretli prvýkrát, delil ich výrazný vekový rozdiel aj dve úplne odlišné životné skúsenosti. Braňo preto do ich vzťahu vstupoval s rešpektom a otázkou, či sa mu podarí získať si dôveru vtedy 13-ročného chalana. Dnes sú nielen dobrí kamaráti, ale počas cyklistickej sezóny aj kolegovia. A za viac ako sedem rokov sa z ich BUDDY vzťahu stalo priateľstvo, o ktorom obaja hovoria ako o niečom, čo ich život výrazne obohatilo.
Rozhovor, kvôli ktorému zostal sedieť v aute
Braňo má dnes 54 rokov. Venuje sa prieskumom trhu a popri tom si s kamarátmi otvoril na bratislavskej hrádzi cyklobufet K3.
K programu BUDDY ho pritom priviedla náhoda.
Cestou do práce začul v rádiu rozhovor so zakladateľom programu BUDDY, Lacim Kossárom. Práve zaparkoval, no rozhovor ho zaujal natoľko, že z auta nevystúpil. Zostal v ňom sedieť a dopočúval ho až do konca.
Potom si začal o BUDDY dobrovoľníctve zisťovať viac. A napokon sa prihlásil.
Do programu nevstupoval s presnou predstavou o tom, ako bude jeho budúci BUDDY vzťah vyzerať. Skôr s rešpektom. Uvedomoval si, že získať si dôveru tínedžera, ktorý má za sebou náročné životné skúsenosti, nemusí byť vôbec jednoduché.
Premýšľal aj nad tým, či sa mu podarí nájsť spoločnú reč s 13-ročným chalanom, od ktorého ho delilo niekoľko desaťročí.
Sadli si hneď, vzťah však potreboval svoj čas
Keď Braňo spoznal Dávida, prvotné sympatie podľa neho prišli prakticky okamžite.
To však ešte neznamenalo, že bol ich vzťah od prvého dňa hotový.
Aj oni si k sebe museli postupne hľadať cestu. Spoznávať sa, zisťovať, čo ich baví, rozprávať sa a tráviť spolu čas. Väčší vekový rozdiel, ktorého sa Braňo na začiatku trochu obával, sa postupne stal oveľa menej dôležitým než to, ako sa spolu cítia.
Dávid dnes o Braňovi hovorí, že je to príjemný a zábavný človek a od začiatku si spolu sadli.
Jednou z ich najobľúbenejších spoločných aktivít sa stal šport. Braňo začal Dávida brávať na šípky, biliard či bowling, skúšali nové veci a postupne zbierali spoločné zážitky.
Dávid spomína, že predtým veľmi von nechodieval. Práve s Braňom začal spoznávať nové aktivity a prostredia, ktoré dovtedy neboli bežnou súčasťou jeho života.
Spoločný čas tak postupne vytváral priestor aj pre niečo dôležitejšie – dôveru.
„Dáva ma na ten správny smer.“
Dávid však pri Braňovi nehovorí iba o spoločnej zábave, práci či nových zážitkoch.
Hovorí o ňom predovšetkým ako o človeku, na ktorého sa môže obrátiť, keď potrebuje pomoc, radu alebo jednoducho iný pohľad na situáciu.
„Braňo mi pomáha vo všetkom už dlho. Dáva ma na ten správny smer,“ opisuje Dávid.
Spomína napríklad, že kedysi býval dosť roztržitý a na mnohé situácie reagoval agresívne. Braňo sa s ním o nich rozprával, pomáhal mu premýšľať nad tým, čo sa stalo, a ukazoval mu aj iné možnosti, ako sa na veci pozrieť a ako k nim pristupovať.

Aj za to je mu dnes vďačný.
Braňova podpora mala počas rokov pritom veľa podôb. Keď Dávid potreboval pomôcť so školou, vysvetľoval mu učivo, doučoval ho, pomáhal s domácimi úlohami či angličtinou. Keď si neskôr hľadal brigádu, ponúkol mu prácu v K3.
Dávid preto o Braňovi nehovorí iba ako o dobrom kamarátovi, ale aj ako o dobrom šéfovi. Najradšej je s ním práve v K3, pretože tam podľa neho dokážu aj popracovať, aj sa zabaviť.
Popri tom všetkom však zostal najmä človekom, s ktorým môže Dávid ísť na biliard, zahrať si šípky, zašportovať si, porozprávať sa alebo len jednoducho posrandovať.
Je rád, že ho má vo svojom živote.
Braňo o BUDDY hovoril aj v Aktualitách
O svojich dobrovoľníckych začiatkoch, o vzťahu s Dávidom aj o tom, čo BUDDY dobrovoľníctvo v praxi znamená, rozprával Braňo aj v relácii Na tému portálu Aktuality.sk.
V rozhovore hovorí o rešpekte, s ktorým do BUDDY vzťahu vstupoval, o postupnom budovaní dôvery, ale aj o tom, aké vlastnosti a pripravenosť si podľa neho dlhodobé dobrovoľníctvo vyžaduje.
„Program BUDDY mi dal predovšetkým jeho.“
Keď sa dnes Braňa spýtate, čo mu BUDDY priniesol, jeho prvá odpoveď nie je komplikovaná.
Dávida.
Kamaráta, ktorý podľa jeho slov už bude navždy patriť do jeho života.

Popri ňom však spoznal aj množstvo ďalších ľudí – ďalších BUDDY dobrovoľníkov či ľudí pracujúcich v programe.
A hovorí aj o niečom menej viditeľnom.
BUDDY mu priniesol nový pohľad na seba samého a na svoj vlastný život. Dostal ho do situácií a prostredia, ktoré dovtedy nepoznal, a priniesol mu možnosť pozerať sa na niektoré veci z iného uhla.
Braňo hovorí, že si vďaka tejto skúsenosti človek začne uvedomovať aj veci, ktoré predtým možno považoval za samozrejmé. Aj preto cíti, že ho BUDDY ako človeka veľmi obohatil.
A keby sa mal rozhodnúť znova, išiel by do toho opäť.
Podobne o ich vzťahu hovorí aj Dávid. Je rád, že má pri sebe človeka, s ktorým zažil množstvo nových vecí, ktorý mu pomáhal pri škole, dal mu pracovnú príležitosť, ale najmä bol a stále je jeho dobrým kamarátom.
Na každého z nich mal BUDDY vzťah trochu iný vplyv, no obaja vďaka nemu získali človeka, ktorého by bez programu nikdy nespoznali.
BUDDY je beh na dlhú trať
Práve preto Braňo ľuďom, ktorí nad BUDDY dobrovoľníctvom premýšľajú, nehovorí iba: „Choďte do toho.“
Najskôr im odporúča zistiť si čo najviac informácií. Premyslieť si, čo všetko takýto vzťah prináša. A úprimne sa zamyslieť aj nad sebou – či majú čas, stabilitu, trpezlivosť a pripravenosť zostať pri dieťati dlhodobo.
Pretože BUDDY nie je jednorazová pomoc ani krátkodobá dobrovoľnícka aktivita.
Je to beh na dlhú trať.
A keď si dospelý začne budovať vzťah s dieťaťom, ktoré sa naňho postupne učí spoliehať, rozhodnutie zostať je dôležité.
Braňo urobil svoje rozhodnutie pred viac ako siedmimi rokmi.
Vďaka nemu spoznal Dávida.
A Dávid spoznal Braňa.
Dnes už ani jeden z nich nehovorí iba o „BUDDY dobrovoľníkovi“ a „BUDDY dieťati“.
Obaja hovoria o kamarátovi.


Na Slovensku je približne 1 000 detí, ktoré čakajú na svojho BUDDYho. Ak nad BUDDY dobrovoľníctvom premýšľate, prečítajte si o ňom viac na našom webe a zvážte, či je práve teraz tou správnou cestou aj pre vás.