Deti nepotrebujú odborníkov ani dokonalých dospelých

Byť oporou pre dieťa neznamená mať dostatok skúseností a vždy správne odpovede. Znamená to byť prítomný, dôveryhodný a autentický. V programe BUDDY nehľadáme dokonalých ľudí, ale dospelých, ktorí dokážu vytvoriť bezpečný a stabilný vzťah. Deti vyrastajúce v inštitúciách nepotrebujú ďalšieho odborníka, ale blízkeho človeka so skutočným záujmom a odhodlaním zostať.

Niekedy aj motivovaných ľudí pri predstave dobrovoľníctva zastavia pochybnosti, že „na to nie sú dosť dobrí“. Pochybnosti a presvedčenia o dokonalosti však realitu skôr skresľujú, než ju objasňujú. Prečo si myslíme, že aby sme mohli pomáhať, musíme byť skúsení a bezchybní? Prečo máme pocit, že ako BUDDY dobrovoľníci musíme byť sebaistí v každej situácii?  

Tlak na výkon a strach zo zlyhania   

Pochybnosti môžu byť odrazom vonkajších očakávaní a vnútorného tlaku, ktorý si často ani neuvedomujeme. Spoločnosť, v ktorej žijeme, často oceňuje výkon a výsledky. Naučíme sa spájať svoju hodnotu s úspechom a výkonom. Ak totiž spoločnosť opakovane odmeňuje výkon uznaním, statusom či pochvalou, ľudský mozog si môže vytvoriť jednoduchú rovnicu: podám výkon = som hodnotný = som prijatý. Postupne sa tento vonkajší tlak mení na vnútorné presvedčenie, že hodnotu máme len vtedy, keď podávame výkon. Toto presvedčenie sa môže prenášať aj do dobrovoľníckych vzťahov. Môžeme sami seba presvedčiť, že aby sme boli pre dieťa hodnotní, musíme byť dokonalí a vždy podať čo najlepší výkon. V BUDDY vzťahu však nejde o výkon, ale o ľudskosť. Nejde o veľké činy, ale o prítomnosť.  

Predstava, že bez odborného vzdelania nemám ako pomôcť

Lenže v programe BUDDY nehľadáme odborníka. Takého nehľadajú ani deti. To, čo dieťa potrebuje, je vaša prítomnosť a záujem. Oveľa dôležitejšie než ďalší odborník, je v životoch detí z CDR bezpodmienečné prijatie, o ktorom hovoril aj psychológ Carl Rogers. Ten ho definoval ako postoj prijatia a rešpektu voči človeku bez podmienok, bez ohľadu na jeho správanie a chyby. Práve bezpodmienečné prijatie je jedným z kľúčových liečivých prvkov vzťahu. Nie dokonalosť, informácie či vedomosti liečia, ale prijatie dieťaťa takého, aké je. Neznamená to, že súhlasíme so všetkým, čo dieťa urobí. Znamená to, že ho prijímame, pretože ako človek má hodnotu. Predstavte si, že je dosť možné, že niečo také ešte nezažilo. 

Prirodzená obava, že laik môže viac pokaziť než pomôcť 

Pri BUDDY dobrovoľníctve sú obavy a pochybnosti o vlastnej kompetencii a pripravenosti prirodzené. Človek premýšľa, či dokáže dieťaťu dať to, čo potrebuje. Uvažuje, či na to má. Nechce mu ublížiť ani urobiť chybu. Dôležité je nespochybňovať sa a uvedomiť si, že stačí byť dosť dobrý, nie dokonalý. 

Chyby sa totiž stanú. Poviete nevhodnú vetu, zle odhadnete náladu tínedžera alebo sa budete cítiť odmietnutí. To však ešte neznamená, že ste zlý BUDDY dobrovoľník. Dôležité je, čo urobíte potom. Zľaknete sa, zahanbíte sa, nahneváte sa, alebo sa k situácii postavíte zodpovedne a pokúsite sa ju napraviť? Pomenujete, čo sa stalo: „Myslím, že som to povedal nešťastne.“ Prevezmete zodpovednosť: „Mrzí ma to.“ A potom sa o tom, hoci aj v krátkosti, porozprávate. Cieľom nie je byť bez chýb, ale vedieť ich opraviť a ďalej budovať vzťah s dieťaťom. Ten sa totiž môže prehlbovať aj cez chyby, keď dospelý prijme zodpovednosť a ospravedlní sa. Dieťa tak získava skúsenosť, že konflikt či chyba neznamenajú koniec vzťahu a že vzťah unesie aj nepríjemné momenty. Pre mnohé deti je to úplne nová a liečivá skúsenosť. 

Uvažovanie, či mám vedomosti, schopnosti, či som ten “správny” človek na BUDDY dobrovoľníctvo sú prirodzené. Vychádzajú z nášho vnútra, skúseností alebo našich presvedčení. Treba im venovať pozornosť a skúmať ich. Bola by však škoda, keby nám zabránili vstúpiť do procesu stať sa dobrovoľníkom. Pretože dokonalosť nie je to, čo dieťa potrebuje. Potrebuje niekoho, kto je skutočný, spoľahlivý a zostáva prítomný aj vtedy, keď veci nie sú ideálne.

Vo vzťahu s dieťaťom nie je najdôležitejšie podať ani dobrý výkon. Oveľa dôležitejšie je byť prítomný a predvídateľný. V BUDDY programe to znamená prichádzať pravidelne, zaujímať sa, počúvať a vytvárať priestor, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne. BUDDY program je o vzťahu medzi tínedžerom a dobrovoľníkom. Nie je o terapeutickej práci. Dobrovoľník nie je profesionál, no potrebuje určité kompetencie. 

Čo znamenajú kompetencie v programe BUDDY? 

Kompetentnosť sa u nás nemeria diplomom, ale zrelosťou, stabilitou a schopnosťou budovať dlhodobý vzťah. Dobrovoľník prijíma dieťa také, aké je, snaží sa porozumieť jeho situácii a je ochotný pracovať na vlastnom rozvoji. Deti a mladí ľudia z CDR potrebujú pravidelnosť, predvídateľnosť, spoľahlivosť, trpezlivosť a empatiu. A práve to sú kompetencie a „odbornosť“, ktoré hľadáme. Nižšie uvádzame päť najdôležitejších kompetencií BUDDY dobrovoľníka. 

Byť pre dieťa stabilným a spoľahlivým človekom. 

Jednou z dôležitých kompetencií BUDDY dobrovoľníka je angažovaný a zodpovedný prístup. Pre dieťa z CDR má veľký význam, keď sa môže na dospelého spoľahnúť a vie, že príde opakovane, že dodrží slovo a rešpektuje dohody. Práve pravidelnosť a konzistentnosť v správaní dospelého vytvárajú pocit bezpečia. Dieťa takto postupne získava skúsenosť a uvedomenie, že tento vzťah je iný. Že dospelý príde tak, ako sľúbil, že sa nestiahne zo vzťahu ani keď sám bude prechádzať komplikovaným obdobím, že sa dá na neho dlhodobo spoľahnúť. Pre tínedžera s náročnou životnou skúsenosťou je takáto stabilita vzácna. A práve ona je základom dôvery. 

Rozumieť dieťaťu a prijímať ho bez hodnotenia. 

Znamená to byť prítomný bez potreby vychovávať, počúvať viac než radiť, nesúdiť, ale úprimne sa zaujímať. Deti potrebujú zažiť, že ich niekto berie vážne, že vníma ich emócie a prežívanie bez potreby okamžite naprávať, poučovať či hodnotiť. Budovaná dôvera a vzťah sa môžu narušiť aj dobre mienenou, no nevyžiadanou radou. Tínedžer nechce cítiť tlak, poučovanie ani kontrolu, ale potrebuje byť braný vážne. V BUDDY vzťahu je dobrovoľník mentorom a blízkym človekom, nie vychovávateľom. 

Budovať vzťah, ktorý stojí na dôvere a blízkosti. 

V BUDDY programe nejde o jednorazový kontakt ani o rýchlu pomoc. Ide o bezpečný a dlhodobý vzťah postavený na dôvere. A to si vyžaduje čas. Niektoré deti sa otvárajú pomaly. Iné si vzťah testujú, držia si odstup, prekračujú hranice alebo reagujú opatrne. Aj to je prirodzené. Dôležité je zostať trpezlivý a rešpektovať dieťa. Pre mnohé deti je takýto vzťah nepoznaný a môžu sa cítiť neisto. To súvisí s ich predchádzajúcimi skúsenosťami, v ktorých dospelí zlyhali. Tieto deti nepotrebujú veľké gestá, potrebujú blízkosť. Potrebujú zažiť skúsenosť, že na to, aby ich mal niekto rád, nemusia podávať výkon ani spĺňať očakávania druhých. Potrebujú zažiť, že sú dôležité a majú hodnotu bez podmienok.  

Byť autentický a pevný vo svojich hodnotách. 

Deti potrebujú dospelého, ktorý je čitateľný, konzistentný a autentický. Niekoho, kto sa na nič nehrá. Práve takýto dospelý vytvára bezpečný vzťah, v ktorom sa dieťa môže lepšie orientovať. Aj preto nevnímame laickosť ako slabinu. Naopak, môže byť výhodou. Do vzťahu prináša prirodzenosť, ktorá je pre dieťa veľmi dôležitá. Pretože vzťah s dieťaťom sa odohráva počas bežného dňa v spoločenskom priestore. Netreba vymýšľať špeciálne programy a aktivity. Stačí sa ísť niekam prejsť alebo len tak sedieť v prírode. Pre dieťa je to odkaz, že patrí do bežných vzťahov mimo školského prostredia a mimo centra pre deti a rodiny. Týmto deťom chýba individuálna pozornosť a blízky dospelý mimo centra. A práve toto sú tie okamihy, kedy sa dieťa začne postupne otvárať, rozprávať a učiť sa dôverovať.  

Práve v takých chvíľach sa môže stať, že deti začnú dospelého odmietať. Nie preto, že by o vzťah nestáli, ale preto, že hľadajú prijatie a autentickosť. Potrebujú cítiť, že môžu byť samy sebou a nemusia sa báť, že urobia niečo „zlé“. Rovnako očakávajú, že aj vy budete sami sebou - áno, aj s chybami. Niekedy možno zareagujete neprimerane alebo niečo zle odhadnete. To však neznamená, že ste zlyhali. Pre dieťa je oveľa cennejšie zažívať stabilný vzťah s dospelým, ktorý je úprimný aj so svojimi chybami, než s niekým, kto sa snaží pôsobiť dokonalo. 

Byť otvorený učiť sa a rásť spolu s dieťaťom. 

Dobrovoľník v BUDDY programe nemusí vedieť všetko. Dôležitá je ochota učiť sa, pracovať na sebe a zostať otvorený rastu. Súčasťou tejto kompetencie je aj schopnosť prijímať spätnú väzbu. Nie ako kritiku či zlyhanie, ale ako príležitosť posunúť sa ďalej. Vďaka nej môže rozumieť lepšie sebe, dieťaťu i vzťahu. Chyba je dôležitým krokom v procese učenia sa.  

Ako dobrovoľník zvládne vybalansovať pochybnosti a zároveň byť oporou dieťaťu? 

Ako zistí, či sa na to naozaj hodí? V našom programe mu s tým pomáhajú odborníci, ktorí ho sprevádzajú od výberového konania, cez intenzívne roky BUDDY vzťahu až do stabilného osamostatnenia sa dieťaťa. Žiaden BUDDY dobrovoľník nie je sám. 

Dôležitým začiatkom je výberový proces, ktorý má niekoľko starostlivo vyskladaných krokov, počas ktorých máme šancu spoznať uchádzača, ale aj on nás. Uvedomujeme si, že nielen kompetencie, ale aj motivácia sú pre budúceho BUDDY dobrovoľníka kľúčové, a preto je v celom procese dostatok priestoru, aby si každý zvážil, či je toto, to pravé práve preňho. Výberový proces v BUDDY nie je postavený na hľadaní odborníkov. Program hľadá ľudí, ktorí sú pripravení vstupovať do vzťahu zrelo, stabilne a s úprimným záujmom o dieťa. Nesleduje výkon, ale motiváciu uchádzača a to, či si nevytvára nerealistické predstavy o dieťati. Nie je dôležité mať skúsenosti, ale zdravú motiváciu a priestor v živote pre pravidelné stretnutia v dlhodobom vzťahu s dieťaťom. 

Dôležitou súčasťou je aj úvodné školenie, tzv. BUDDY akadémia. Uchádzačom pomáha pochopiť, do akého sveta vstupujú, v akom systéme deti vyrastajú, aké skúsenosti si môžu niesť a ako to ovplyvňuje dôveru, správanie a vzťahy. BUDDY od človeka neočakáva, že to všetko už bude vedieť. Pomáha mu porozumieť tomu ešte predtým, než sa rozhodne pokračovať. 

Nasledujú individuálny a skupinový pohovor, psychodiagnostika a overenie referencií. Každý krok má svoj význam. Individuálny pohovor ide viac do hĺbky a ukazuje, ako človek rozumie sebe, svojim emóciám a vzťahom, a či je dostatočne zrelý a stabilný na to, aby bol pre dieťa bezpečnou oporou. Skupinový pohovor pomáha ukázať prirodzenú komunikáciu. Psychodiagnostika a referencie pomáhajú vidieť uchádzača v širšom kontexte a prinášajú posúdenie externým psychológom. Tým sa posilňuje istota, že vzťah bude bezpečný pre všetkých zúčastnených. 

Ako sme spomínali, na nič nie ste sami. Každý BUDDY dobrovoľník má počas vzťahu s dieťaťom podporu koordinátorky, spravidla so psychologickým vzdelaním, ktorá sleduje bezpečnosť a vývoj vzťahu, poskytuje spätnú väzbu a pomáha zvládať náročné situácie. Dobrovoľník sa s ňou pravidelne stretáva a môže ju kontaktovať aj priebežne, keď potrebuje radu, oporu alebo pomoc. Vďaka tejto podpore mu pomáha vytvárať bezpečný a stabilný vzťah s dieťaťom. 

Premýšľať nad sebou, váhať a mať pochybnosti je prirodzenou súčasťou každého väčšieho rozhodnutia. O to viac, keď sa toto rozhodnutie dotýka detí. Ak by sme nemali pochybnosti a nepremýšľali, naše rozhodnutia by mohli byť plytké a neuvážené. Ak vo vás téma BUDDY vzťahu rezonuje, ak cítite túžbu byť oporou pre dieťa, no zároveň pochybujete o svojich schopnostiach a hľadáte odpovede, ozvite sa nám. Radi vám pomôžeme porozumieť tomu, či môže byť BUDDY cesta aj vašou cestou. Nehľadáme dokonalých ľudí, hľadáme prítomné, stabilné a zrelé osobnosti.