Vzťah, ktorý pretrváva aj keď ho delí 2 000 kilometrov

Dievča, ktoré v detstve nemalo veľa šťastia a žena, ktorá túžila robiť dobré veci pre spoločnosť. Z Katky a jej dobrovoľníčky Ivky sa stala nerozlučná dvojica a to aj napriek tomu, že v súčasnosti žije každá z nich v inej krajine. Spolu ich však drží silné priateľstvo, ktoré si za posledných 6 rokov vybudovali.

Dve cesty, ktoré sa stretli

Katka sa do krízového strediska v Trnave dostala keď mala 13. O dva roky neskôr ju presunuli do detského domova v Bratislave. Od svojich rodičov sa naučila jedno. Že alkohol nie je cesta, ktorá vedie k šťastnému životu a že v tom svojom ho mať určite nechce. Dospievaním ju ďalej viedli vychovávateľky v domove, no mala kus šťastia, pretože do jej sveta vstúpila aj Ivana.

Ivana mala 25 rokov, keď natrafila na program BUDDY. Už dlhšiu dobu zvažovala dobrovoľníctvo. Síce nemala konkrétnu predstavu, no vedela, že chce robiť niečo dobré pre spoločnosť. Bolo to obdobie, v ktorom vo svojom živote cítila neurčité prázdno. Uvažovala nad tým, že bude pomáhať s niečím úplne obyčajným - natierať ploty alebo stavať včelíny. Všimla si však, že program BUDDY hľadá nových dobrovoľníkov.

Prvé školenie a spoločná víkendovka

I keď spočiatku nevedela, čo všetko tento typ dobrovoľníctva obnáša, prihlásila sa a už o pár dní bola na prvom školení. Tu jej koordinátorky programu vysvetlili, čo sa od BUDDY dobrovoľníka očakáva a zároveň zisťovali, čo očakáva Ivana. Neodrádzal ju záväzok pravidelne a dlhodobo venovať svoj čas, no obávala sa toho, či je naozaj správnym a relevantným človekom na to, aby viedla dospievajúce dieťa na ceste k samostatnosti. To, že ňou je, sa potvrdilo o mesiac neskôr. Práve vtedy prvýkrát stretla Katku.

Bolo to v období, keď program BUDDY fungoval na trochu odlišných princípoch. Dieťa a dobrovoľník sa nestretávali sami, ale počas takzvaných víkendoviek, ktoré sa organizovali každý mesiac a trvali 2 dni. Združovali všetky deti a všetkých dobrovoľníkov, ktorí boli aktuálne zapojení do programu. Ivka spomína, že si nevedela predstaviť ako bude zvládať kontakt s divokým dieťaťom v dospievajúcom veku. Dobre si totiž pamätala, aká bola v tomto období ona. Keď stretla Katku, bola prekvapená. Katka mala milú, pokojnú a miernu povahu a dodnes so smiechom tvrdí, že lepšie dieťa ako ju, Ivka ani nemohla dostať.

Chvíle, na ktoré sa nezabúda

Odvtedy sa na víkendovkách stretávali pravidelne. Dvojice vždy dostali na víkend úlohu alebo zadanie, ktoré mali spoločne rozlúsknuť. Mali to byť hravé aktivity, ktoré deti pripravia na život. Dievčatá so smiechom spomínajú na to, ako raz mali za úlohu dostať do rozpakov nič netušiacu zamestnankyňu bagetárne. Cieľom bolo, aby Katka videla, ako sa predavačka správa v nečakaných situáciách, ako komunikuje so zákazníkmi a spoločne s Ivkou mali potom zhodnotiť kvality dobrého zamestnanca. Na úlohách akou bola aj táto, sa dieťa nielen naučilo niečo nové a videlo kus reálneho života, ale stmelil sa tiež vzťah s BUDDY dobrovoľníkom. 

Ich priateľstvo sa utvrdzovalo a silnelo každým stretnutím. Okrem spoločných víkendoviek, začali dievčatá komunikovať aj mimo vymedzeného obdobia. Občas si zavolali, napísali alebo išli spoločne do mesta na čaj. Ivka dokonca Katku vzala so sebou aj do práce a predstavila ju kolegom, pomáhala jej pri učení a obe dodnes spomínajú na to, akým ťažkým orieškom bola pre ne matematika na Strednej chemickej škole, ktorú Katka navštevovala. Keď Katka úspešne zmaturovala, Ivka od šťastia preplakala polovicu dňa a dodnes sa teší z toho, že ich spoločné úsilie malo zmysel.

Priateľstvo bez hraníc

Ten zmysel bol ale oveľa hlbší. Katka vraví, že jej vlastní rodičia boli príkladom toho, čo v živote nechcela. Ivka bola presným opakom. Bola šikovná, dobrosrdečná a snažila sa niečo dosiahnuť. Pre Katku sa stala nielen priateľkou a mentorkou, ale aj vzorom do života. Teraz, keď sú obe dospelé, sa ich role mierne otočili. Ivka tvrdí, že pomoc a podporu teraz často dostáva aj ona. Spomína si na obdobie, keď bola chorá a Katka jej priniesla knihu o liečivých bylinkách. Neraz jej pomáhala počas ťažších období a v súčasnosti je ich vzťah o silnom priateľstve a o opore, ktorú si navzájom poskytujú.

Ivana v súčasnosti žije v španielskej Valencii. Aj napriek tomu, že jednu od druhej delí viac ako 2000 kilometrov, s Katkou sú stále v kontakte a vždy keď Ivka príde na Slovensko, nájdu si na seba čas. Katka má teraz 23 rokov. Pred niekoľkými mesiacmi sa vydávala a na svadbe nemohla chýbať ani Ivka. Spolu s manželom si kúpili malý byt kúsok od Bratislavy. Chovajú 2 zajkov, 2 pieskomylov a 3 africké slimáky. Okrem zvierat, ktoré mať v detskom domove nemohla, si Katka s manželom plní aj ďalšie sny. Budujú si spoločné zázemie a na opačnom konci Európy má Katka svoju BUDDY dobrovoľníčku, ktorej už dnes hovorí priateľka.

Zahrial vás tento príbeh pri srdci a chceli by ste byť oporou pre jedno dieťa tak ako Ivka? Alebo nemáte čas, no vedeli by ste programu BUDDY pomôcť finančne? Všetky informácie a možnosti zapojiť sa nájdete tu. 

Ivana je skutočný človek a skutočný BUDDY. Katka je dnes už dospelá žena, ktorá časť svojho detstva a dospievania naozaj strávila v inštitucionalizovanej starostlivosti. Iba jej meno sme pre účel tohto blogu zmenili. Snažíme sa tak uchovať jej súkromie a identitu. Všetky emócie a radosti tejto BUDDY dvojice sú však autentické a naozajstné :)

Projekt ‘BUDDY’ je podporený z programu ACF - Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.