Keď blízkosť nestačí: Náročné témy zo života BUDDY dvojíc

Vzťah medzi dieťaťom z detského domova a BUDDY dobrovoľníkom prináša dôveru, stabilitu, spoločné zážitky aj pocit, že je tu niekto, komu na dieťati dlhodobo záleží. Takýto vzťah však nie je nemenný. Vyvíja sa spolu s dieťaťom, reaguje na jeho životnú situáciu a prirodzene prechádza aj obdobiami, ktoré môžu byť pre oboch náročné.

Dobrovoľníci sa niekedy stretávajú so situáciami, na ktoré neexistuje jednoznačný návod. Dieťa začne rušiť stretnutia, odmieta ponúkanú pomoc, urobí rozhodnutie, ktoré dobrovoľník považuje za rizikové, alebo sa vráti do prostredia, ktoré mu neposkytuje dostatočnú podporu. BUDDY dobrovoľník pritom nie je psychológom, sociálnym pracovníkom ani záchrancom. Jeho úlohou je byť stabilným a bezpečným dospelým.

Aby túto úlohu dokázal napĺňať aj v náročných obdobiach, nezostáva na vzniknuté situácie sám. BUDDY dvojice dlhodobo sprevádzajú naše koordinátorky – psychologičky, ktoré dobrovoľníkom pomáhajú rozumieť tomu, čo sa vo vzťahu deje, nastavovať primerané očakávania a hľadať spôsob, ako zostať dieťaťu nablízku bez preberania zodpovednosti za jeho život.

Keď sa dospievajúci začne vzďaľovať

Obdobie adolescencie prináša prirodzenú orientáciu na rovesníkov, prvé partnerské vzťahy, potrebu samostatnosti a skúšanie vlastných hraníc. Dieťa, ktoré sa predtým na stretnutia s BUDDY dobrovoľníkom tešilo, ich môže začať presúvať alebo rušiť. Menej komunikuje, neiniciuje kontakt a viac času chce tráviť s kamarátmi.

Pre dobrovoľníka môže byť takáto zmena bolestivá. Môže nadobudnúť pocit, že sa ich vzťah oslabuje, že už pre dieťa nie je dôležitý alebo že niečo pokazil. V skutočnosti však nemusí ísť o odmietnutie dobrovoľníka, ale o prirodzenú vývinovú zmenu.

Koordinátorka pomáha dobrovoľníkovi rozlíšiť, čo patrí k dospievaniu a čo už môže signalizovať problém. Spoločne hľadajú spôsob, ako rešpektovať rastúcu potrebu slobody a zároveň udržiavať kontakt. Dôležitou súčasťou podpory je aj práca s emóciami dobrovoľníka – so sklamaním, obavou či pocitom nepotrebnosti.

Cieľom nie je za každú cenu zachovať rovnakú frekvenciu alebo podobu stretnutí. Podstatné je, aby dieťa vedelo, že vzťah môže pokračovať aj vtedy, keď sa jeho potreby a priority menia.

Keď potreba zapadnúť prináša riziká

Rovesnícka skupina má v dospievaní veľkú silu. Túžba niekam patriť môže viesť mladého človeka k preberaniu názorov a spôsobov správania, s ktorými by sa za iných okolností nestotožnil. Môže ísť o experimentovanie s alkoholom alebo inými látkami, vynechávanie školy, rizikové vzťahy či správanie, ktoré dobrovoľník považuje za nebezpečné.

Prirodzenou reakciou dospelého je snaha dieťa presvedčiť, varovať ho alebo mu okamžite ponúknuť riešenie. Prílišný tlak však môže viesť k tomu, že sa dieťa uzavrie a prestane o svojom živote hovoriť.

Koordinátorky preto s dobrovoľníkmi hľadajú rovnováhu medzi záujmom, jasným pomenovaním rizika a rešpektovaním hraníc ich roly. Dobrovoľník sa učí pýtať bez vypočúvania, vyjadriť obavu bez moralizovania a zachovať kontakt aj vtedy, keď s rozhodnutiami dieťaťa nesúhlasí.

V závažných situáciách koordinátorka zároveň pomáha vyhodnotiť, kedy už nestačí podpora v rámci dobrovoľníckeho vzťahu a je potrebné zapojiť ďalších zodpovedných dospelých alebo odborné služby. Bezpečie dieťaťa zostáva vždy prioritou.

Keď dobrovoľník vidí potenciál, ktorý dieťa nenapĺňa

BUDDY dobrovoľníci často veľmi dobre poznajú schopnosti a silné stránky dieťaťa. Vidia, čo by mohlo dosiahnuť, keby pokračovalo v škole, prijalo ponúkanú pomoc alebo urobilo rozhodnutie, ktoré sa z pohľadu dospelého javí ako rozumnejšie.

Práve záujem o dieťa však môže postupne viesť k vysokým očakávaniam. Dobrovoľník môže cítiť frustráciu, keď mladý človek opakovane odmieta jednoduché riešenia, nevyužíva príležitosti alebo si vyberie inú cestu, než akú si preňho predstavoval.

Dieťa potom môže namiesto podpory začať pociťovať tlak. Môže mať dojem, že dobrovoľníka sklamalo alebo že si jeho blízkosť musí zaslúžiť úspechom.

Koordinátorka pomáha dobrovoľníkovi uvedomiť si rozdiel medzi podporovaním dieťaťa a riadením jeho života. Spoločne pracujú s otázkami: Komu patrí predstava o správnej budúcnosti? Čo dieťa v danej chvíli potrebuje? A dokážeme pri ňom zostať aj vtedy, keď si vyberá inak, než by sme si želali?

Podpora niekedy znamená povzbudiť dieťa k ďalšiemu kroku. Inokedy znamená prijať, že naň ešte nie je pripravené. Hodnota vzťahu by nemala závisieť od výkonu, študijných výsledkov ani od toho, či dieťa naplní očakávania dospelého.

Keď sa blíži osamostatňovanie

Odchod z centra pre deti a rodiny a vstup do samostatného života prináša množstvo praktických aj emocionálnych výziev. Mladý dospelý rieši bývanie, prácu, rozpočet, nákupy, zmluvy, vzťahy a každodenné povinnosti. Často bez rodinného zázemia, na ktoré sa môže spoľahnúť.

Dobrovoľník môže ponúkať konkrétnu pomoc, no mladý človek ju nemusí prijať. Niekedy nechce BUDDY dobrovoľníka zaťažovať svojimi problémami. Stretnutiam sa začne vyhýbať, nepríjemnú tému zmení alebo sa ozve až vo chvíli, keď je situácia kritická.

Pre dobrovoľníka môže byť náročné sledovať, ako mladý človek robí rozhodnutia, ktoré mu komplikujú život, hoci mal k dispozícii podporu. Môže ísť napríklad o nezvládnuté hospodárenie, odchod z práce alebo návrat do prostredia, ktoré nie je bezpečné či podporné.

Aj tu koordinátorka pomáha dobrovoľníkovi zostať realistický. Spoločne oddeľujú to, čo dobrovoľník môže ovplyvniť, od toho, čo už patrí do zodpovednosti mladého dospelého. Dobrovoľník môže vysvetľovať, ponúkať možnosti a sprevádzať. Nemôže však rozhodovať namiesto mladého človeka ani ho ochrániť pred každým dôsledkom jeho rozhodnutí.

Pre mladého dospelého môže byť pritom mimoriadne dôležité vedieť, že vzťah pretrvá aj po zlyhaní a že sa môže ozvať bez strachu z výčitiek.

Keď dieťa zápasí so sebahodnotou

Deti a mladí ľudia so skúsenosťou s náhradnou starostlivosťou si môžu niesť presvedčenie, že nie sú dosť dobrí, že si blízkosť nezaslúžia alebo že ich ľudia skôr či neskôr opustia. Nízka sebahodnota sa môže prejavovať negatívnymi výrokmi o sebe, odmietaním úspechu, rizikovým správaním, užívaním látok alebo sebapoškodzovaním.

Takéto prejavy môžu v dobrovoľníkovi vyvolať silný strach a pocit zodpovednosti. Môže mať potrebu nájsť správne slová, situáciu okamžite napraviť alebo byť dieťaťu neustále k dispozícii.

Koordinátorka v takýchto chvíľach poskytuje dobrovoľníkovi bezpečný priestor na spracovanie obáv a zároveň mu pomáha postupovať primerane závažnosti situácie. Spoločne sa venujú tomu, ako s dieťaťom hovoriť, čo dobrovoľník dokáže ponúknuť vo svojej role a kedy je nevyhnutné, aby situáciu riešili kompetentní odborníci.

Úlohou BUDDY dobrovoľníka nie je poskytovať terapiu. Môže však byť človekom, ktorý dieťa neodsúdi, berie jeho prežívanie vážne a pomôže mu obrátiť sa na správnu pomoc.

Keď sa zásadne zmení prostredie dieťaťa

Významnou zmenou pre BUDDY dvojicu môže byť premiestnenie dieťaťa, návrat do biologickej rodiny alebo odchod do prostredia s úplne inými pravidlami a životným štýlom. Dieťa sa môže ocitnúť ďaleko od dobrovoľníka, v podmienkach, ktoré sťažujú pravidelný kontakt, alebo v rodine, ktorá BUDDY vzťahu nerozumie či nedôveruje.

Dobrovoľník sa môže obávať o bezpečie dieťaťa a cítiť bezmocnosť. Zároveň môže byť konfrontovaný s prostredím a spôsobom života, ktoré sú odlišné od jeho vlastnej skúsenosti.

Koordinátorky pomáhajú dobrovoľníkom citlivo pracovať s týmito rozdielmi, vyhnúť sa rýchlemu hodnoteniu rodiny či nového prostredia a hľadať realistické možnosti pokračovania vzťahu. Dôležité je nastavenie komunikácie, rešpektovanie kompetencií rodiny či ďalších zapojených osôb, ale aj zachovanie hraníc a bezpečnostných pravidiel programu.

Niekedy je potrebné zmeniť frekvenciu, miesto alebo spôsob kontaktu. Stabilita vzťahu totiž nemusí znamenať, že všetko zostane rovnaké. Môže znamenať aj schopnosť prispôsobiť sa novej realite bez toho, aby dieťa prišlo o dôležitého človeka.

Aj dobrý vzťah môže pôsobiť jednostranne

BUDDY dobrovoľník do vzťahu prináša čas, energiu a dlhodobý záujem. Môže preto očakávať, že dieťa bude kontakt iniciovať, otvorene prejavovať vďačnosť alebo sa bude o dobrovoľníka zaujímať podobným spôsobom.

BUDDY vzťah však nie je rovnocenným priateľstvom dvoch dospelých. Zodpovednosť za jeho stabilitu nesie predovšetkým dospelý dobrovoľník. Dieťa môže záujem prejavovať nenápadne – tým, že na stretnutie príde, že súhlasí s ďalším stretnutím alebo že postupne začne hovoriť aj o citlivejších témach.

Ak dobrovoľník dlhodobo iniciuje kontakt a nedostáva spätnú väzbu, akú potrebuje, môže sa cítiť odmietaný alebo vyčerpaný. Koordinátorka mu pomáha čítať prejavy dieťaťa v širšom kontexte jeho skúseností a zároveň otvorene hovoriť o vlastných potrebách a limitoch.

Odborná podpora neslúži na to, aby dobrovoľníka presvedčila vydržať za každých okolností. Pomáha mu porozumieť situácii, nastavovať zdravé hranice a robiť rozhodnutia, ktoré sú bezpečné a férové pre obe strany.

Dobrovoľník na náročné situácie nezostáva sám

Pri sprevádzaní BUDDY dvojíc neexistujú univerzálne návody. Rovnaké správanie môže mať u rôznych detí odlišné príčiny a každá dvojica má vlastnú históriu, tempo aj spôsob komunikácie.

Úlohou koordinátoriek preto nie je rozdávať rýchle rady. Dobrovoľníkom pomáhajú zastaviť sa, pozrieť sa na situáciu z viacerých strán a rozlišovať medzi potrebami dieťaťa, vlastnými emóciami a hranicami dobrovoľníckej roly. Pravidelné individuálne konzultácie, reflexia konkrétnych situácií a odborné usmernenie umožňujú zachytiť problémy skôr, než prerastú do vážnej krízy.

Koordinátorky – psychologičky pritom tiež nezostávajú na svoju prácu samy. Odborne ich vedie a superviduje odborná garantka programu BUDDY Zuzana Zimová. Supervízia prináša priestor na spoločné premýšľanie o zložitých situáciách, kontrolu profesionálnych hraníc a hľadanie bezpečných postupov. Pomáha koordinátorkám udržať si nadhľad a poskytovať jednotlivým dvojiciam podporu, ktorá vychádza z ich konkrétnej situácie.

Takto vytvárame viacúrovňový systém podpory: dieťa má svojho BUDDY dobrovoľníka, dobrovoľník svoju koordinátorku – psychologičku a koordinátorský tím odborné vedenie a supervíziu. Vďaka tomu nemusí byť ani náročné obdobie dôvodom na ukončenie vzťahu. Môže sa stať príležitosťou lepšie si porozumieť, upraviť očakávania a nájsť novú podobu vzájomnej blízkosti.

Realizáciu odbornej podpory a supervízie programu BUDDY v tomto období podporil Nadačný fond dm drogerie markt v Nadácii Pontis. Aj vďaka tejto podpore môžeme zabezpečovať, aby BUDDY dobrovoľníci dostávali profesionálne sprevádzanie počas bežných aj mimoriadne náročných období svojich vzťahov s deťmi, ktoré nemôžu vyrastať vo svojich rodinách.