Byť pre dieťa dôležitý, neznamená nahrádzať mu rodiča. Rozdiel medzi BUDDY a adopciou

Pomoc dieťaťu si často spájame s veľkou zodpovednosťou. Keď je reč o pomoci deťom, ktoré vyrastajú v detskom domove, mnohým z nás sa automaticky vybaví predstava adopcie, pestúnskej starostlivosti alebo náhradného rodičovstva. Niet preto divu, že aj pri úvahe o programe BUDDY sa objaví otázka: nebudem tým nahrádzať rodiča?

Byť pre dieťa dôležitým dospelým však nutne neznamená vstupovať do jeho rodiny ani preberať rodičovskú rolu. Medzi adopciou, náhradnou rodinnou starostlivosťou a dobrovoľníckym BUDDY vzťahom existujú zásadné rozdiely – v miere zodpovednosti, právnom postavení aj v zmysle vzťahu samotného.

Strach z „nahrádzania rodiča“ často vychádza z rešpektu voči dieťaťu a voči vzťahom. Vzťahy s deťmi sú citlivé, hlboké a dotýkajú sa tém dôvery, bezpečia a hraníc. Je preto prirodzené, že si dospelý kladie otázky ako: Za čo budem niesť zodpovednosť? Budem dieťa vychovávať? Kde je hranica medzi blízkosťou a rodičovstvom?

V nasledujúcich riadkoch si ukážeme, kde má program BUDDY svoje miesto v systéme pomoci deťom. BUDDY dobrovoľník je blízkou a stabilnou osobou v živote dieťaťa – bez toho, aby sa stal jeho rodičom. Nie je náhradnou rodinou, ale ani náhodným známym bez pravidiel. Vytvára vzťah založený na dôvere, jasných hraniciach a podpore samostatnosti dieťaťa.

Prečo sa obava z “rodičovstva” pri BUDDY vôbec objavuje?

 

Dôvodov, prečo je táto obava prítomná, je viacero. Vstupuje sem citová angažovanosť, zodpovednosť k sebe aj k dieťaťu, spoločenské vnímanie dobrovoľníka ako záchrancu, ale aj vlastné predstavy a motivácia.

Citová angažovanosť. Vzťah medzi dieťaťom a BUDDY dobrovoľníkom býva hlboký. Dieťa sa mu môže zverovať, rozprávať o sebe, o svojich plánoch, ale aj o svojich sklamaniach. Takýto blízky vzťah s dieťaťom, nám pripomína vzťah medzi dieťaťom a rodičom, v ktorom utešujeme, pomáhame riešiť detské problémy, ktoré sa rýchlo stanú aj našimi. V takomto vzťahu sme emocionálne zaangažovaný. Lenže blízkosť nerovná sa rodičovstvu. Toto nie je úloha BUDDYho. Aj deti, ktoré vyrastajú v centrách pre deti a rodiny majú vo svojom okolí väčšinou viacero dospelých, ktorí sú pre neho dôležití (žijúci rodič, vychovávateľ, učiteľ, tréner atd.).  Avšak každý má iný charakteristický vzťah k dieťaťu. Vzťah BUDDY dobrovoľníka a dieťaťa, ktoré vyrastá mimo svojej rodiny, je špecifický. Prináša prítomnosť bez autority a zodpovednosti za život a rozhodnutia dieťaťa.

Pocit zodpovednosti. V rodičovskom vzťahu k deťom sa venujeme zdraviu dieťaťa, výchove, školskému prospechu, celkovému prospievaniu detí. Staráme sa o nich, robíme rozhodnutia denne. Napĺňa tieto potreby vo vzťahu k dieťaťu aj BUDDY dobrovoľník? Vychováva dieťa? Je za neho zodpovedný? Dobrovoľník nie je zodpovedný za život dieťaťa. Je zodpovedný v presne stanovených hraniciach - v pravidelných stretnutiach. Pre dieťa je dôležitý, ale nenesie rodičovskú zodpovednosť. 

“Dobrovoľník je záchranca” alebo spoločenské očakávania. Pomoc deťom sa niekedy idealizuje a v spoločnosti býva vnímaná ako hrdinský čin plný obety, kedy je dieťa zachránené a dostane nový domov. Aj takéto predstavy môžu vytvárať tlak a mýty o dobrovoľníctve. BUDDY však nenahrádza rodiča, nezachraňuje, neposkytuje domov ani sa od neho neočakáva obeta. Ponúka prítomnosť bez tlaku na výkon na seba či na dieťa. Nejde o veľké činy, ale o pravidelné stretnutia s dieťaťom, kde dobrovoľník dieťa počúva, ale nepoučuje, zdieľa svoje skúsenosti a ide mu príkladom jednoducho tým, aký je. Je to vzťah, v ktorom dieťa zažíva prijatie, založený na princípe priateľstva. Nie však rovnocenný, pretože ten dospelý v ňom je vždy BUDDY.

Vidíme, že vo vzťahu s dieťaťom z detského domova sa človek ľahko môže prikloniť k presvedčeniu, že tam existuje priestor na suplovanie rodičovskej role. Avšak BUDDY dobrovoľníctvo má jasné hranice a ukotvenie v systéme pomoci pre deti, ktoré nevyrastajú so svojimi rodičmi.

BUDDY ≠ rodič ≠ náhradný rodič

 

V systéme pomoci deťom existujú rôzne formy zapojenia dospelých a každá z nich má svoj význam a pravidlá. Úlohou programu BUDDY, na rozdiel od adopcie a pestúnskej starostlivosti, nie je nájsť pre dieťa náhradného rodiča. Je skôr významným “doplnkom” v systéme pomoci deťom, ktoré z rôznych závažných dôvodov nemôžu vyrastať so svojimi rodičmi. Veľa ľudí si neuvedomuje, že deti, ktoré žijú v centre pre deti a rodiny, nemusia byť nevyhnutne siroty. Mnohé deti majú jedného alebo aj oboch rodičov. Tí nie sú schopní alebo ochotní sa o dieťa postarať a dieťa tak z právneho hľadiska nie je voľné na adopciu, pretože “patrí” k svojim rodičom. Pre tieto deti prichádza do úvahy pestúnska starostlivosť (so zachovaním kontaktu s biologickou rodinou), nie adopcia (kde sa dieťa právne stáva dieťaťom adoptívneho rodiča). Program BUDDY je tu pre všetky deti, ktoré sa nedostanú do rodiny, ale rovnako pri sebe potrebujú bezpečného a stabilného dospelého.

Kým adopcia a pestúnska starostlivosť predstavujú náhradné rodinné riešenia, BUDDY je alternatívnou formou pomoci vo forme vzťahovej podpory v období dospievania. Do programu sú zpájané deti vo veku (12-16 rokov), v ktorom je miera adopcie veľmi nízka. Zároveň je to vek, v ktorom majú tieto deti schopnosť porozumieť, že BUDDY dobrovoľník sa nestane ich rodičom. Cieľom nie je nahradiť im rodinu, ale budovať v nich dôveru v seba aj okolitý svet, posilňovať samostatnosť a pomáhať im pripraviť sa na plnohodnotný život mimo systému náhradnej starostlivosti.

Pri adopcii alebo pestúnskej starostlivosti vstupuje dospelý do právneho vzťahu k dieťaťu. Stáva sa primárnym dospelým, o ktorého sa dieťa môže oprieť. Rodičovstvo (adoptívne a pestúnske) znamená každodennú starostlivosť, počas ktorej rodič zabezpečuje bývanie, stravu, stará sa o bežný režim dňa. Dospelý nesie zodpovednosť za výchovu dieťaťa, za jeho zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, ale aj za dôležité životné kroky (napríklad výber školy). Je to dlhodobý záväzok v rámci rodinného systému. Tento vzťah, či už adoptívny alebo pestúnsky, má svoju právnu a výchovnú zodpovednosť. Pri adopcii sa dieťa právne stáva členom rodiny adoptívnych rodičov, pri pestúnstve sa dieťa súdom zveruje do osobnej starostlivosti pestúnov. Aj tu ide o každodennú starostlivosť a výchovu, ale právny vzťah k biologickej rodine dieťaťa môže ostať zachovaný.

S BUDDY dobrovoľníkom  ide o úplne iný typ vzťahu. Poskytuje dieťaťu vzťahovú a emočnú podporu. Stáva sa jeho mentorom a blízkym človekom mimo rodičovskej role bez rodičovských kompetencií. Nevstupuje do právneho vzťahu s dieťaťom. Hoci je prítomný v živote dieťaťa, nestará sa o neho každý deň. Nenastavuje hranice výchovy a nie je za výchovu zodpovedný. Taktiež nerozhoduje o jeho zdravotnej starostlivosti ani o jeho vzdelávaní. BUDDY nenahrádza rodinu.

Prečo je teda BUDDY dobrovoľník dôležitý v živote dieťaťa? Nestačí, ak dieťa vyrastá v centre pre deti a rodiny so zodpovednými osobami, ktoré sa o neho starajú?

 

Rola BUDDY dobrovoľníka je úplne odlišná od úlohy profesionálnych pracovníkov v centre pre deti a rodiny a má svoju nenahraditeľnú hodnotu. Deti v centrách spravidla vyrastajú v skupine približne 8 až 10 detí, o ktoré sa stará jeden vychovávateľ. Navyše sa vychovávatelia pravidelne striedajú podľa služieb a sú platení. Aj keď svoju prácu vykonávajú zodpovedne, s láskou a nasadením, prirodzene im nezostáva priestor na individuálnu pozornosť, ktorú by každé dieťa potrebovalo.

Dieťaťu tak často chýba stabilná vzťahová osoba – niekto, kto je tu len preň, kto ho bezpodmienečne prijíma a kto z jeho života neodíde s odchodom z inštitúcie. Práve tu vzniká priestor pre BUDDY dobrovoľníka. Nemusí byť dokonalý ani mať všetky odpovede. Stačí, že je prítomný, spoľahlivý a predvídateľný.

Z psychologického hľadiska totiž dieťa nepotrebuje dokonalého dospelého, ale stabilného človeka, ktorý zostáva. Niekoho, kto prichádza pravidelne, dodržiava sľuby a vytvára bezpečný dôverný vzťah. Predstavte si dieťa, ktoré už vo svojom krátkom živote zažilo viacero sklamaní zo strany dospelých – nenaplnené sľuby, zraňujúce vzťahy či bolestivé straty ľudí, na ktorých bolo odkázané. Dieťa, ktoré sa postupne naučilo, že dospelí nie vždy zostávajú a že blízkosť môže bolieť. A práve do jeho života zrazu vstupuje niekto, kto sa oň úprimne zaujíma. Človek, ktorý s ním trávi čas dobrovoľne. Nie preto, že musí. Nie preto, že je za to platený. Ale preto, že mu na dieťati skutočne záleží. Čo to pre dieťa znamená? Znamená to skúsenosť, že je hodné záujmu a pozornosti. Že existuje niekto, kto si ho vyberá. Vzťah s BUDDY dobrovoľníkom prináša oveľa viac než len príjemne strávený čas – hoci aj ten je nesmierne dôležitý. Každý okamih, počas ktorého dieťa dostáva plnú, nerušenú pozornosť dospelého, má uzdravujúci potenciál.

Okrem radosti zo spoločných chvíľ prináša prítomnosť BUDDY dobrovoľníka dieťaťu napríklad:

Spoľahlivosť a predvídateľnosť. To je niečo, čo deti, ktoré nevyrastajú v rodine, veľmi potrebujú. Spoľahlivosť, že ten druhý príde nie raz, ale opakovane. Pravidelnosť a predvídateľnosť budujú dôveru. Pre deti, ktoré zažili nestabilné vzťahy, pocit opustenia či rôzne formy ublíženia, môže byť opakovaná prítomnosť BUDDY dobrovoľníka liečivá. Vedia, že niekomu na nich záleží a príde zas a znova. S tým úzko súvisí vzťahová väzba.

Vzťahová väzba. Vďaka dobrovoľníkovi môže mať dieťa skúsenosť, že blízkosť neznamená zraňovanie, nezáujem, podmienky alebo odmietnutie. BUDDY svojou dlhodobou prítomnosťou učí dieťa, že ostať vo vzťahu je bezpečné. Dieťa sa oň môže oprieť a zároveň sa nebáť trestu či odmietnutia. Spoznáva, ako vyzerá rešpekt a hranice bez kriku. Ako funguje vzťah bez podmienok a tlaku na výkon. Práve táto skúsenosť priamo ovplyvňuje budúce priateľstvá, partnerské a pracnové vzťahy, ale aj vzťah k sebe samému.

BUDDY dobrovoľník pomáha vytvárať zdravý sebaobraz a formuje identitu. Nie poučkami, motivačnými rečami, ale svojou autentickou prítomnosťou a zážitkami s dieťaťom. Najmä deti, ktoré nevyrastajú vo svojej biologickej rodine, mávajú často pocit menejcennosti, “chybnosti” a pocitu zlyhania. Vnímajú samých seba cez to, čo im nejde. Spoločné aktivity s BUDDY dobrovoľníkom prinášajú nové skúsenosti, spoznanie silných stránok, malé úspechy, ktoré posilňujú sebadôveru a vedomie, že niečo dokáže. Tým sa buduje psychická odolnosť a duševné zdravie. Dobrovoľníci sú svojim usporiadaným životom zároveň pre deti vzorom toho, ako zvládať fungovanie v spoločnosti, rodine či práci.

Poznanie vlastného prežívania a emócií. Prítomnosť stabilného dospelého pomáha dieťaťu učiť sa, že emócie sú zvládnuteľné. Keď pociťuje smútok, hnev alebo nervozitu a dospelý ostáva pokojný, nervový systém dieťaťa sa učí bezpečiu. Dospelý napriek všetkému neodchádza a pomáha mu spracovať emócie svojou prítomnosťou. V takomto bezpečnom vzťahu sa rozvíja schopnosť rozumieť sebe samému a aj druhým - “Prečo takto reagujem? Čo pri tom prežíva druhý? Som nahnevaný, lebo…” Práve poznanie vlastných emócií a prežívania je prevencia impluzívneho správania a problémov vo vzťahoch.

Jedným z najsilnejších faktorov ovplyvňujúcich vývin dieťaťa je vzťah s bezpečným dospelým. To mu pomáha spoznať seba samého, vytvára skúsenosť stability, rešpektu a predvídateľnosti. Aby takýto vzťah dobre a správne fungoval, potrebuje svoje presne stanovené hranice. Tie chránia dieťa aj dobrovoľníka. BUDDY nie je rodič, terapeut ani záchranca. Pre dieťa je vzťahovou oporou. Keď sa hranice dodržujú, dieťa vie, čo môže očakávať, prestane sa báť ďalšej straty a chaosu. Pre dobrovoľníka sú hranice prevenciou vyhorenia, preťaženia a nejasných očakávaní.  

Strach z nahrádzania rodiča je pochopiteľný a prirodzený. Vychádza z rešpektu ku vzťahu s dieťaťom.  To však nepotrebuje nového rodiča, ale spoľahlivú dospelú osobu, ktorá k nemu príde, aj keď nemá dobrý deň. Ktorá sa nezľakne jeho nálad, nezmizne pri prvom sklamaní. Ktorá je prítomná aj bez tlaku na výkon a pritom zostáva v jasných hraniciach. BUDDY dobrovoľník je dôležitý. Ale byť dôležitým dospelým v živote dieťaťa neznamená stať sa jeho rodičom.

 

Katarína Winterová