Ako sa Dominika stala BUDDY dobrovoľníčkou

Volám sa Dominika, som maliarka a už viac ako dva roky mám malú-veľkú Buddy Dominiku.

Ako som sa k "buddyovaniu" dostala? Veľmi šťastnou náhodou!

Pred nejakým časom (na jar roku 2014) som si uvedomila, aký mám šťastný život: rodinu, kamarátov, zdravie, prácu ktorá ma napĺňa. Začala som sa zamýšľať, ako by som tak mohla spoločnosti toto šťastie oplatiť. Na facebooku som narazila na sympatický projekt BUDDY a keďže ma práca s deckami baví a viedla som práve vtedajšiu Galériu Dunaj, ponúkla som im spoluprácu- vôbec som netušila, čo z takéhoto návrhu vznikne. Ani neviem ako, stala som sa po pár pohovoroch-rozhovoroch dobrovoľníčkou, na prvom BUDDY víkende som stretla "moju" Domču a už to išlo rýchlo. Krásne chvíle sa striedali s ťažšími, zábava na víkendových stretnutiach so vzdelávaním na školeniach,  doučká z angličtiny s bezstarostnými posedeniami na káve. Pribudli noví kamaráti a skúsenosti a ani som sa nenazdala, Dominika oslávila osemnásť ...a  prekvapivo, ja som zatiaľ dospela tiež :)

Skutočne neviem, ktorá z nás dvoch sa naučila viac- vlastne by som ale nemala používať minulý čas, lebo naša spoločná cesta ani náhodou nekončí :)